V uponáhľanej dobe je na slávnostné stolovanie pri jedálenskom stole stále menej času. Práve preto by malo prebiehať na stole, ktorý zaistí komfort všetkých stravníkov. Hoci sme v zahraničí často usadení k stolíkom, u ktorých sa lakťami dotýkame suseda, u nás je odborníkmi odporúčanou plochou pre jedného jedáka so šírkou 60 až 80 centimetrov ( „šesťdesiatka“ predstavuje minimálnu rozpätie lakťov sediaceho človeka, u ramenatějších ľudí je vhodný väčší rozmer) a hĺbke 30 až 40 centimetrov. Väčšie rozmery znamenajú pri jedálenskom stole vyššie pohodlie ako pre stravníkov, tak pre hostiteľov.
Sviatočné plytké taniere môžu mať priemer až 36 centimetrov (pokrmy na plytkom tanieri s väčším priemerom na väčšom stole lepšie vyzerajú) a keď ich nemáme kam položiť, nastáva problém. K ploche 40 a 40 centimetrov hĺbky z každej strany je však treba počítať ešte so stredovým pásom so šírkou desať až tridsať centimetrov, kam patrí košík na pečivo, kvetiny či nádoby s jedlom pre „pridanie“.
Veľký stôl nie je len módny, ale aj praktický – hostiteľka u neho môže obsluhovať v sede a nemusí odbiehať pre drobnosti ako je napríklad soľ, ochucovadlá a ďalšie, pretože tie môžu zostať natrvalo na stole. Základným rozmerom pre veľký stôl sú miery 90 centimetrov na šírku a 180 centimetrov na dĺžku. Meradlom môže byť aj počet stoličiek – pokiaľ sa z každej strany vojdú tri, je veľký. Tvar jedálenského stola volíme podľa jeho využitia mimo doby stolovania. Na tradičnom štvorci a obdĺžniku môžu deti písať úlohy alebo hlava rodiny rozložiť počítač. Oválne tvary sú všeobecne vhodné pre slávnostné príležitosti a guľaté stoly patria do veľkoryso pojatých priestorov.
Ešte jeden tip na záver: stoly kupujeme spoločne so stoličkami, aby sme dodržali optimálnu vzdialenosť aspoň 27 až 30 centimetrov medzi sedákom a spodnou doskou stola. Jedine tak môžeme pohodlne jesť.
Foto: IKEA