Aj keď si to možno neuvedomujeme, zmysel pre poriadok a samostatnosť v nás prebudil a viac či menej rozvíjal detskú izbu. Význam tohto územia v byte si uvedomujú i architekti a vďaka im má v každom dispozičnom riešení nového bývania svoje miesto. V prípade detských izieb a izbičiek nehrajú zásadnú rolu ani tak metre štvorcové, ako skôr ich usporiadanie vzhľadom k pracovnej, kľudovej a hracie zóne, vetrateľnosť a svetlosť.
Pri zariaďovaní detskej izby by mala dostať hlavné slovo fantázia. Nie ale rodičovská! Nebudujeme si svoj nesplnený sen, ale snažíme sa poskytnúť zázemie pre naše dieťa, ktorému sa páči „jeho“ farby, rado by spalo napríklad na palande a chce na stene svoje obrázky či plagáty. Rodič by mal byť len dozorom nad optimálnou ovládateľnosťou vybavenia izby a dohliadať na to, aby bol vybraný nábytok plne funkčný, bezpečný a zdravotne nezávadný. Bezpečnosť neznamná len umiestnenie detské pestúnky.
Dbáme tiež na zabezpečenie dostatočného prísunu svetla. Preto sa nesnažíme za každú cenu okno schovať za bohato zdobené záclony, ale volíme skôr vzdušné a hladké materiály, najlepšie s protišpinovou a antistatickou úpravou. Umelé osvetlenie by sme mali zabezpečiť ako centrálne, tak pre všetky pracovné, čítacie i hracej plochy zvlášť. Z požiadavky na jednoduchú údržbu detského územia potom vychádzajú materiály, z ktorých je vyrobené všetko zariadenie detskej izby.
Volíme preto hladké lakované a laminované materiály, z ktorých možno nasucho alebo vlhkou handričkou zotrieť špinu a prach. Podlahu je vhodné pokryť hladkým nesmyčkovým kobercom, z ktorého prach ľahko vysajeme, nevadí ani lamino, linoleum, marmoleum, ktoré stačí zotrieť vlhkým mopom. Tieto materiály sú však pocitovo chladnejšie. Celé zariadenie izby a vôbec jeho poloha vzhľadom k ostatným miestnostiam v byte či dome by potom malo dieťaťu dodať pocit súkromného územia, do ktorého sa bez zaklopania nevchádza!