Ako vybrať zámkovú dlažbu

Výber zámkovej dlažby by mal vychádzať z požiadaviek na nosnosť a odolnosť dlažby, z miestnych pôdnych podmienok, požadovaných vlastností (mrazuvzdornosť, protišmykový, alebo naopak úplne hladký povrch) a zo zamýšľaného výtvarného poňatie.

• Nosnosť nie je daná len hrúbkou jednotlivých „kameňov“, ale aj ich tvarom; niektoré typy umožňujú odolnejšie vzájomnú väzbu susediacich kameňov a tým vyššia odolnosť plôch.

• Miestne pôdne podmienky môžu byť veľmi rozdielne – napríklad ílovitá pôda alebo navážka vyžadujú nielen dokonalejšie prevedení podkladov, ale odporúča sa aj voľba silnejších dlaždíc (väčšia styčná plocha a tým dokonalejšie vzájomná väzba).

• Mrazuvzdornosť dlažby je daná materiálom a najmä jeho spracovaním. Vibroliate segmenty obsahujú väčší podiel vody, ktorá za nízkych teplôt tvoria drobné kryštáliky ľadu narušujúce vzhľad dlaždíc aj ich trvanlivosť. Naopak dokonalejším zhutnením materiálu pri Vibrolisované sa množstvo zvyškovej vody znižuje a klesá aj podiel dusičnanov, ktoré by na plochách segmentov mohli vytvárať sanytrové výkvety.

• Pred nákupom by sa záujemca mal rozhodnúť, či dlažba má mať protišmykový, alebo naopak úplne hladký povrch. Tam, kde je preferovaná bezpečnosť chôdze, musia mať jednotlivé segmenty protišmykový charakter; naopak na plochách, kde je daná prednosť výtvarnej stránke, by mali byť kamene hladké (väčšina segmentov sa vyrába v hladkom, polohrubú a hrubom prevedenie). Hladký povrch uľahčí čistenie plôch, naopak hrubý znižuje riziko pošmyknutia na zmoklých či zasnežených dlaždiciach.

• Niektoré vlastnosti dlažby sú potrebné skôr u plôch vystavených väčšiemu namáhaniu a pre súkromné stavebníkov nemajú veľký význam; týka sa to najmä odolnosti proti chemickým rozmrazovacím látkam a rezistencia proti obrusu hornej plochy.

• Rôzne tvary a farby segmentov umožňujú vytvárať najrôznejšie geometrické vzory, opticky zaujímavé pásy a pruhy a esteticky dokresliť plochy vydláždených pozemkov. Farby sú časovo stále a časom nijako „nevyšisují“; je však vhodné ich vyberať striedmo. Príliš nápadné kombinácie farieb použité najmä pre cestičky v záhrade sa môžu „udierať“ s kvetinovými záhonmi. Dlažbu možno na požadovaný rozmer pri okrajoch či pre nepravidelné plochy upraviť uhlovou brúskou s rezacím kotúčom na betón alebo pákovú štiepačkou. K jednotlivým tvarom dlaždíc sa väčšinou vyrábajú aj polené segmenty, ktoré ušetria rezanie dlaždíc pre okrajové plochy i pre skladanie rôznych ornamentov.

Akú dlažbu zvoliť

Výber vzoru a farby záleží na stavebníkovi; hrúbka dlažobných kameňov je daná požiadavkou na odolnosť voči zaťažovanie. Všeobecne platí, že tam, kde ide o úpravy plôch okolo domčekov, dláždenie terás a chodníčkov, postačuje hrúbka 40 alebo 45 mm. Pre častejšie zaťažované pešie a cyklistické cesty, pre miestne komunikácie a plochy je vhodná dlažba silná 60 mm. Všade tam, kde možno predpokladať vysoké dopravné zaťaženie, je vhodné použiť dlažbu s hrúbkou 80 mm; kamene o sile 100 mm sú určené pre výnimočne zaťažované plochy (napríklad parkoviská nákladných automobilov).

Materiálom v týchto všetkých prípadoch býva spravidla vibrolisovaný betón C 40/50 doplnený tzv. Plastifikátorom, ktorý znižuje potrebné množstvo vody do betónu, robí betón plastickým a odolným proti vode, chemickým a klimatickým vplyvom. Dlažby sú väčšinou vykonávané ako dvojvrstvové, pri ktorých je empiricky zvolený optimálny pomer vrchná nášľapné a spodnej jadrovej vrstvy betónu, ktorý tak zaisťuje maximálnu úžitkové vlastnosti, najmä vysokú pevnosť, mrazuvzdornosť a odolnosť proti chemickým rozmrazovacím látkam. Ceny jednotlivých typov dlažby sa príliš nelíši; väčšinou sa pohybujú medzi 250 a 350 Sk / m2. Počet „kameňov“ na štvorcový meter býva najčastejšie 26 až 50 ks, ich hmotnosť sa pohybuje od 2,5 do 5 kg, tovar sa dodáva na paletách s hmotnosťou 1000 až 1300 kg.

Pokládka dlažby

Kvalita výsledných plôch nie je daná len typom a vzhľadom jednotlivých viditeľných „kameňov“, ale najmä vlastnosťami podkladu. Sebepečlivěji vykonaná dlažba z akostných prvkov nezaručí dlhodobý kvalitný povrch, ak podklad pod segmenty nebude vykonaný tak, aby sa pôsobením vody nevymílal a nemenil. Dlhodobé skúsenosti ukázali, že len dostatočne zhutnená zemina, na ktorej je uložená drenážna a roznášacia vrstva (štrk a piesok) zabezpečí dokonalú rovinnosť dlažieb. Snaha ušetriť na podkladových materiáloch sa vo svojich dôsledkoch nevypláca: ak stavebník položí kúpenej dlaždice len na slabý podsyp pieskom či dokonca priamo do ornice, musí sa pripraviť na to, že dlažba sa po najbližších dažďoch začne prepadať a rúcať. Správne vykonané podkladovej vrstvy pôsobí ako drenáž: škáry medzi dlaždicami vysypanej kremičitým pieskom umožňujú prenikaniu vody do podkladu tvoreného štrkom. Dažďová voda či voda z topiaceho sa snehu sa rozptyľuje do pôdy a tým sa zabraňuje jej podmáčanie

„Kuchárka“ pre dláždičov amatérov

Ak nechcete na kladenie dlažby objednať odbornú firmu, ktorá vykoná zameranie, urovnanie terénu, uloženie podkladových vrstiev a pokládku dlažby sama, mali by ste rešpektovať nasledovné odporúčania:

1. Dláždená plochy by mala byť zameraná a jej výmera zakreslená vo vhodnej mierke (najlepšie 1: 100; 10 metrov v skutočnosti zodpovedá 10 cm na plániku) napríklad na milimetrový papier.

2. Z rozmerov zvolenej dlažby a namerané plochy sa zistí počet dlaždíc a dĺžka obrubníkov; vzhľadom k tzv. prerezu a možnému výskytu poškodených dlaždíc sa musí objednať cca o 10% dlažby viac.

3. Určí sa línia pokládky – spravidla sa volí súbežne s múrom domu alebo línií plotu.

4. Vykonajú sa potrebné výkopové práce a uloženie podkladových vrstiev (pozri nasledujúci text)

5. Vo zmeraných krajoch dlažby sa osadí obrubníky a bočné opory pre dlažbu.

6. Dlažba sa položí a škáry vysypú pieskom.

Zemné práce

Bezpodmienečne nutné je účelné zamerať výškové pomery z hľadiska odvodnenie plochy. V praxi sa to robí tak, že sa pomocou hadicové vodováhy, kolíkov a povrázku vytýči nielen hranice plochy, ktorý má byť vydláždená, ale zistí a prípadne upraví jej spád, ktorý musí smerovať od domu smerom do záhrady alebo do iných miest umožňujúcich odtok zrážkovej vody . Budúce dláždená plocha musí byť zrovnaná a vyspádovaná, z vykonaného výkopu je nutné odstrániť korene, ktoré by mohli dlažbu neskôr narušiť, dno sa potom musia dostatočne utlačiť, najlepšie valcovaním. Z časového i finančného hľadiska je výhodné vyriešiť zemné práce tak, aby sa vykopanú zeminou doplnili všetky priehlbiny. Nie je potom nutné riešiť náročný odvoz zeminy a ušetrí sa aj množstvo štrku (a tým čas i náklady). Tam, kde by mohlo hroziť zosúvaniu dlažby, je potrebné vopred zapustiť obrubníky (niekoľko centimetrov pod úroveň dna výkopu) alebo vytvoriť betónové mantinely a palisády. Až potom by sa plocha mala pokryť podkladovou vrstvou tvorenou kamennou drvinou (štrkom) s frakciou 20-40 mm, ktorá má za úlohu prenášať zaťaženie z dlažby na podklad a zároveň odvádzať dažďovú vodu presakujúcu škárami dlažby.

Táto vrstva štrku musí byť po uložení zhutnená, jej sila závisí na predpokladanom zaťažení dlažby. Je vhodné docieliť, aby podkladové vrstvy mali všade rovnakú hĺbku a boli uložené v príslušnom spáde 1,5 – 2%. Na štrk sa nasype vrstva piesku (frakcie okolo 4 mm) alebo jemného štrku, ktorej hrúbka závisí aj na požiadavkách na dlažbu. Do tejto vrstvy sa položí rovné trámiky (obdoba omietniky) alebo lešenárske trubky, ktorých výška bude zodpovedať sile pieskové vrstvy. Tieto trámiky sa vyspádují do sklonu od domu vo vhodnom uhle (na každých 1 m cca 2 cm). Vrstva piesku medzi týmito tyčami sa potom rovno strhne, tyče sa vyberú, stopy po nich dosypte a do plochy sa potom už nesmie vchádzať ani vstupovať. Pri príprave podložia je nutné pamätať na to, že po položení dlažby poklesne následným zhutnením úroveň dláždeného povrchu cca o 10 mm.

Čo je frakcia

U drobného kameniva a piesku sa udáva veľkosť jednotlivých zložiek ako tzv. Frakcie. Drvený štrk sa pomocou niekoľkých sít triedia do niekoľkých kategórií, číslo frakcie uvádza minimálna a maximálna veľkosť (napríklad štrk 10/16). Podobne sa uvádza frakcie piesku.

Odporúčané hrúbky vrstiev

Pre vyššiu záťaž je vhodné, aby sa podklad skladal z dvoch vrstiev kameniva; spodná vrstva o sile 200 až 300 mm by mala byť tvorená lomovým drví (frakcia 32/63 mm), nad ňou sa položí vrstva kameniva 8/16 mm o sile 100 až 200 mm. Tam, kde sú nevhodné geologické podmienky (navážka, ílové podložia), je vhodné na dno zhutneného výkopu položiť najprv vrstvu štrkopiesku (frakcia do 8 mm) hrubou 100 mm, potom geotextíliu, na ňu opäť štrkopiesok (hrúbka vrstvy 100 mm) a následne ďalší vrstvy podľa tabuľky.

Vymeranie dláždené plochy

Namiesto zdĺhavého a často nepresného merania je výhodné skusmo položiť jednu radu dlažby v pozdĺžnom a jednu v priečnom smere. Podľa skutočných zistených hodnôt sa ďalšie rady rozmeria pomocou povrázkov až po koniec zamýšľané plochy. Riešenie je vhodné vtedy, vyžadujeme ak pokládku celých, nie přiřezávaných dlaždíc, ale nie je prípustné u plôch s väčším sklonom, ktoré by mohli po daždi „ujíždět“ a pre ktoré je vhodnejšie osadiť obvodové vzpery alebo masívnejší betónové mantinely.

Vlastné dláždenie

Vrstva piesku sa pred vlastným dláždením nezhutňuje a nesmie sa nijako narušiť. Dláždiť sa začína od najnižšieho miesta pokladanej plochy smerom k najvyššiemu. Jednotlivé segmenty sa pokladajú tesne k sebe (medzera 2 až 3 mm sa pri následnom utláčaním vytvorí sama) a vydláždené úseky sa kontrolujú pomocou šnúry alebo laty každé 2 až 3 metre. Pri dláždenie je nutné používať len kamene nepoškodené a farebne zhodné (je vhodné ich vopred prebrať a pripraviť si ich poradie; niekedy sú prefarbené nerovnako a kontrasty medzi jednotlivými kameňmi sú nežiaduce). Pretože po položení dlažby podklad vplyvom váhy dlaždíc a následného zhutnenie pomocou vibračnej dosky s podložkou klesne zhruba o 1 cm, je nutné s tým počítať.

Nakoniec sa dlažba ometie a škáry sa vysypú jemným kremičitým pieskom (frakcie do 2 mm), ktorý má zabezpečiť presakovanie zrážkovej vody a zabraňovať prerastaniu škár trávami a machy. Z tohto dôvodu nesmie piesok obsahovať hlinité prímesi, pretože tieto funkcie by boli narušené. V piesku nesmie byť ani vápenné zložky; tie by spôsobili tvorbu vápenných výkvetov na povrchu dlažby.

Pre zasypávaní škár je nutné použiť suchý piesok, takisto vydláždený povrch musí byť suchý. Spotreba piesku je asi 1m³ / 25 m². Nakoniec sa vykoná zhutnenie celej plochy v priečnom a pozdĺžnom smere pomocou vibračnej dosky s gumovým alebo plastovým nadstavcom, po ktorom sa doplní piesok v škárach. Prebytok piesku sa (najlepšie až po niekoľkých dňoch) ometením odstráni

Niekoľko rád

• Aj keď svojpomocnej práce vyjdú lacnejšie, vydláždenie väčších plôch trvá dlho a výsledný vzhľad často nezodpovedá vynaloženej práci.

• Než sa rozhodnete, ktoré časti pozemku majú byť vydláždené, uvedomte si, že opätovné uvedenie vydláždené plochy do pôvodného stavu je takmer nemožné – najmä štrk sa nedá dôsledne odstrániť a pôda je ním trvale znehodnotená.

• Aj pre svojpomocné dláždenie napríklad cestičiek a iných malých plôch je nutné vykonať porovnanie terénu, navezení štrku a piesku a osadenie obrubníkov, inak bude vzhľad dlažby nevalný a jej životnosť nízka.

• Pretože niekedy majú pozemky nežiaduce spád napríklad smerom k studni alebo k základom domu, sú pred položením dlažby nutné náročné (finančne i časovo) terénne úpravy týchto plôch.

• Pokládka zámkovej dlažby do betónového lôžka (alebo lepenie na betónový základ) vo vonkajšom prostredí je nevhodný a jeho životnosť je nízka. Značná tepelná rozťažnosť betónu spôsobuje praskanie podkladu aj kameňov a zabraňuje odvádzanie dažďovej vody do pôdy.

• Zámkovú dlažbu je vhodné pokladať za priaznivých klimatických podmienok, najlepšie v suchých letných mesiacoch a za priaznivého (nie daždivého) počasia.

• Pretože znečistenie zámkovej dlažby (farbami, lepidlom, olejmi, organickými látkami, maltou, naplaveninami z okolitých plôch) sa prakticky nedá odstrániť, je potrebné kamene pred osadením skladovať vo vhodných podmienkach a po pokládke chrániť pred zašpinením. Odolnosť je možné zvýšiť náterom impregnačným prípravkom.

Článok je prevzatý z hobby magazínu www.ceskykutil.cz.